Choroby obehovej sústavy

Reumatická horúčka - febris rheumatica, bez zmienky o postihnutí srdca
Reumatická horúčka s postihnutím srdca
Reumatická chorea 
Reumatické choroby mitrálnej chlopne
Reumatické choroby aortálnej chlopne
Reumatické choroby trikuspidálnej chlopne
Choroby viacerých chlopní
Iné reumatické choroby srdca 
Esenciálna (primárna) hypertenzia
Hypertenzná choroba srdca
Hypertenzná choroba obličiek
Hypertenzná choroba srdca a obličiek
Sekundárna hypertenzia 
Angina pectoris - hrudníková angína
Akútny infarkt myokardu
Ďalší infarkt myokardu
Daktoré terajšie komplikácie po akútnom infarkte myokardu
Iné akútne formy ischemickej choroby srdca
Chronická ischemická choroba srdca 
Pľúcna embólia
Iné typy cor pulmonale (pľúcneho srdca)
Iné choroby pľúcnych ciev 
Akútny zápal osrdcovníka - pericarditis acuta
Iné choroby osrdcovníka
Zápal osrdcovníka pri chorobách zatriedených inde
Akútny a subakútny zápal vnútrosrdia - endocarditis acuta et subacuta
Nereumatické choroby mitrálnej chlopne
Nereumatické choroby aortálnej chlopne
Nereumatické choroby trikuspidálnej chlopne
Choroby pulmonálnej chlopne
Zápal vnútrosrdia - endokarditída - nešpecifikovanej chlopne
Zápal vnútrosrdia - endokarditída - chlopňové chyby pri chorobách zatriedených inde
Akútny zápal srdcového svalu - myocarditis acuta
Zápal srdcového svalu - myokarditída - pri chorobách zatriedených inde
Kardiomyopatie
Kardiomyopatia pri chorobách zatriedených inde
Átrioventrikulárna blokáda a blokáda ľavého ramienka
Iné poruchy vedenia srdcových vzruchov
Zastavenie srdca
Paroxyzmálna tachykardia
Predsieňová fibrilácia a flater
Iné srdcové arytmie
Srdcové zlyhanie
Komplikácie a nepresne opísané choroby srdca
Iné choroby srdca pri chorobách zatriedených inde 
Subarachnoidálne krvácanie
Mozgové - intracerebrálne - krvácanie
Iné neúrazové vnútrolebkové krvácanie
Mozgový infarkt
Porážka - apoplexia - nešpecifikovaná ako krvácanie alebo infarkt
Oklúzia a stenóza mimolebkových (precerebrálnych) tepien, ktorá nevyvoláva mozgový infarkt
Oklúzia a stenóza mozgových tepien, ktorá nevyvoláva mozgový infarkt
Iné cievne choroby mozgu
Cievne choroby mozgu pri chorobách zatriedených inde
Neskoré následky cievnych mozgových chorôb 
Ateroskleróza
Vydutina - aneuryzma a rázštepová vydutina aorty - aneurysma dissecans
Iné vydutiny
Iné choroby periférnych ciev
Arteriálna embólia a trombóza
Iné choroby tepien a tepničiek
Choroby vlásočníc
Choroby tepien, tepničiek a vlásočníc pri chorobách zatriedených inde 
Zápal žíl - phlebitis et thrombophlebitis
Trombóza vrátnice (vena portae)
Iná žilová embólia a trombózy
Kŕčové žily - varixy - dolných končatín
Hemoroidy
Kŕčové žily pažeráka - ezofágové varixy
Kŕčové žily v iných lokalizáciách
Iné choroby žíl
Nešpecifická lymfadenitída
Iné neinfekčné choroby lymfatických ciev a uzlín 
Hypotenzia
Pozákrokové poruchy obehovej sústavy nezatriedené inde
Iné choroby obehovej sústavy pri chorobách zatriedených inde
Iné a nešpecifikované choroby obehovej sústavy 

V diskusii môžete čitateľom odporučiť zdroje informácií o chorobe alebo sa s nimi podeliť o svoje skúsenosti.

Obehová sústava

OBEHOVÁ SÚSTAVA ŽIVOČÍCHOV

Obehové sústavy zabezpečujú pohyb a rozvoz telových tekutín (hydrolymfa, hemolymfa, krv, tkanivový mok, lymfa). Hydrolymfa je telovou tekutinou medúzovcov. Jej zloženie je podobné zloženiu morskej vody, v ktorej živočích žije. Obsahuje prevažne vodu, soli a len veľmi málo organických látok. Špecializovaná sústava na rozvoz hydrolymfy nie je vytvorená.

U najjednoduchších mnohobunkovcov (ploskavce, okrúhlovce) taktiež nie je vytvorená špecializovaná sústava na rozvoz telových tekutín, telová tekutina sa prelieva pri pohyboch tela. V ďalšom vývoji sa vytvárajú rôzne typy obehových sústav.

Bezstavovce majú v princípe dva typy obehovej sústavy:

1. otvorený cievny systém - telová tekutina hemolymfa sa zo srdca vylieva cievami do telesnej dutiny a pulzujúce cievy ju vytváčajú z priestoru medzi telesnými orgánmi do dýchacieho orgánu (žiabre, pľúcne vaky), okysličená hemolymfa sa cievou vracia do srdca (mäkkýše, článkonožce)
2. uzavretý cievny systém - krv prúdi v uzavretom systéme ciev, k hlave smeruje chrbtovou cievou a späť do srdca sa vracia brušnou cievou; miazga (lymfa) sa voľne vylieva v telesnej dutine (obrúčkavce, hlavonožce)

Tab. Typy telovej tekutiny

telová tekutina	cievny systém	živočíšna skupina
hydrolymfa	nie je	ploskavce, okrúhlovce
hemolymfa	otvorený	mäkkýše, článkonožce
krv a lymfa	uzavretý	obrúčkavce, hlavonožce, stavovce

Srdcovo-cievny systém stavovcov

Všetky chordáty majú uzavretý cievny systém, ktorého centrálnou časťou je srdce. Výnimku tvoria bezčrepovce, kde funkciu srdca plní pulzujúca časť brušnej cievy a pohyb krvi v žiabrach zabezpečuje viacžiabrových sŕdc.

Ryby a larvy obojživelníkov majú srdce tvorené jednou predsieňou a jednou komorou (larvy obojživelníkov majú v predsieni neúplnú priehradku). U rýb sa neokysličená krv zbiera do žilového splavu, preteká cez predsieň do komory a odtiaľ do žiaber. Zo žiaber prechádza okysličená krv do chrbtovej cievy. Tá sa rozvetvuje v sieť vlásočníc v jednotlivých orgánoch, kde nastáva výmena dýchacích plynov. Z nich sa odkysličená krv zbiera do žilového splavu. Obojživelníky majú srdce s dvoma predsieňami a jednou komorou. Zo srdca sa krv vytláča do tepny. Tepna sa vetví na dva kmene, z ktorých jeden ide do tela a druhý do pľúc. Po návrate krvi z pľúc sa v komore mieša okysličená (arteriálna) krv s krvou neokysličenou (venóznou).

U plazov dochádza k rozdeleniu komory, ale priehradka rozdeľujúca komoru je neúplná, a preto dochádza k čiastočnému miešaniu arteriálnej a venóznej krvi.

K úplnému rozdeleniu obehu krvi okysličenej a neokysličenej a ku vzniku pľúcneho a telového obehu dochádza u vtákov a cicavcov. Z pravej srdcovej komory sa neokysličená krv dostáva pľúcnicou do pľúc, kde sa nasýti O₂ a zbaví CO₂. Okysličená krv sa vracia pľúcnymi žilami do ľavej predsiene, čím sa uzatvárapľúcny krvný obeh. V ľavej komore začína telový krvný obeh. Srdcovnicou (aortou) okysličená krv opúšťa srdce, systémom tepien je rozvádzaná do jednotlivých orgánov. Odkysličenú krv zbiera systém žíl a vracia ju do pravej predsiene. Obehová sústava je mezodermálneho pôvodu.

Ochorenia dýchacej sústavy

Nádcha, Kašeľ

Faryngitída – zápal hrtana
Laringitída - zápl hrtana
Bronchitída -zápal priedušiek,

Chrípka je infekčné ochorenie spôsobené RNA vírusom. Rýchle sa šíri po celom svete počas sezónnych epidémií.
Tri základné typy vírusov chrípky: Chrípkové vírusy typu A — infikujú cicavce a vtáctvo, Chrípkové vírusy typu B — infikujú výhradne ľudí, Chrípkové vírusy typu C — infikujúce výhradne ľudí. Príznaky: zvýšená telesná teplota, bolesti hlavy, únava (môže byť extrémna), suchý kašeľ, bolesť hrdla, upchatý nos, podráždené oči, zimnica. Prevencia: Proti chrípke existuje očkovanie, ale pre vysokú schopnosť mutácie vírusu sú jednotlivé vakcíny účinné len približne jeden rok.

Angína je prudký zápal lymfatického kruhu hltana(skladá sa hlavne z podnebných mandlí, z nosohltanovej a jazykovej mandle). Zápal môže postihovať buď jednotlivé časti alebo všetky mandle súčasne. Nebezpečné sú predovšetkým hnisavé angíny, lebo často spôsobujú komplikácie- abscesy(nahromadenie hnisu)v blízkosti mandlí, zápal stredného ucha a krčných lymfatických uzlín.

Zápal pľúc (pneumonia) - ide hlavne o postihnutie pľúcnych mechúrikov(alveol) zápalovými zmenami. Mechúriky sa naplnia výpotkom, ktorý porušuje až znemožňuje správnu výmenu plynov v postihnutých častiach pľúc. Zápaly pľúc sa podľa vyvolávajúcich činiteľov delia na bakteriálne, vírusové, parazitárne... Príznaky: začiatok býva obyčajne náhly. Teplota vystúpi na 38-41°C, dýchanie sa nápadne zrýchli, je namáhavé, plytké a stenavé. Pri ťažšom priebehu vzniká modré sfarbenie úst a nechtov; ruky a nohy bývajú chladné.

Tuberkulóza (TBC) v histórii označovaná ako suchoty, je mimoriadne rozšírená choroba. Na tuberkulózu môže ochorieť ktorýkoľvek orgán v tele , najčastejšie sú však postihnuté pľúca. Dôležitú úlohu pri jej vzniku hrajú hygienické pomery a úroveň výživy. V minulosti sa týkala hlavne sociálne slabších ľudí, ktorí bývali vo vlhkých a tmavých bytoch a trpeli podvýživou. Skôr ochorejú ľudia v mestách, pretože sú vo väčšom vzájomnom kontakte a zlý vplyv má aj prašnosť prostredia, psychické stresy, nedodržiavanie hygienických zásad a nedostatočná informovanosť. Pre pokročilejší stav je veľmi charakteristické chudnutie. Tuberkulózny bacil sa dostáva do dýchacích orgánov vzdušnou cestou pri kýchaní, kašľom alebo prachom. Nákaza sa ujme vtedy, keď je infikovaný materiál silný a odolnosť organizmu veľmi nízka. Pri prvej nákaze sa vytvorí tzv. primárny infekt(prvotný zápal), ktorý má len nepatrné príznaky a preto uniká pozornosti. Dnes sa tento stav mení pod vplyvom ochranného očkovania.

Príznaky: začína zvačša nebadane zvýšenou únavou, nechuťou do jedenia, chudnutím a mierne zvýšenou teplotou. Kašeľ je spočiatku suchý, neskôr chorý vykašliava hlienovohnisový obsah, niekedy s prímesou krvi. Krvácanie z pľúc a vykašliavanie veľkého množstva krvi môže byť v niektorých prípadoch životu nebezpečné.

Rakovina pľúc – vychádza z priedušiek. Veľmi dôležitú súvislosť sa dáva s fajčením a na 2.mieste so zvýšeným obsahom benzpyrénu vo vzduchu priemyselných miest. Ani pri tomto ochorení spočiatku nebadať špecifické príznaky. Ochorenie môže signalizovať aj dlhotrvajúci kašeľ. V neskoršom štádiu choroby sa prejaví typické vykašlávanie väčšieho obsahu, niekedy s prímesou krvi. Bolesť a ťažký dych pozorujeme až keď choroba už veľmi pokročila. Chirurgická liečba je opäť úspešná iba vtedy, ak sa vykoná v prvých štádiách choroby. Často sa lieči aj ožarovaním a chemickými prípravkami.

Astma, táto choroba sa prejavuje záchvatmi dýchavice, spôsobenými opuchom sliznice a kŕčovitým sťahom svalstva a priedušničkovitých stien. Príčinou choroby je alergia- precitlivelosť na rozličné látky(alergény), ktorými môžu byť čiastočky prachu, peria, srsti, produkty baktérií, chemické látky, lieky a pod. Astmatické deti bývajú nervovo nevyrovnané, pričom citové aj duševné vzrušenie môžu u nich vyvolať záchvat. Príznaky: záchvatmi dýchavice spojenými s bledosťou, úzkym bolestným výrazom tváre s hlasný pískavým dýchaním. Astmatické záchvaty sa začínajú prevažne večer a môžu trvať až do rána. Na rozdiel od astmatickej bronchitídy sa pri pravej astme nezjavujú horúčky ani zápaly na prieduškách. Pri záchvate sa podávajú lieky, ktoré uvoľňujú kŕčovité sťahy svalstva priedušničiek(adrenalín a i.)Z okolia chorého treba odstrániť látky vyvolávajúce záchvat, ale rovnako musíme likvidovať aj všetky možné ložiská infekcie a vyliečiť zápaly ucha, prínosových dutín atď. Dôležitý je vhodný psychický prístup k dieťaťu, telesné otužovanie a dobrá výživa. Odporúčajú sa klimatické kúry vo vysokých horách.

Dýchacia sústava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Dýchacia sústava.

Dýchacia sústava umožňuje živým organizmom pre život nevyhnutnú výmenu plynov.Živočíchy pomocou dýchacej sústavy získavajú kyslík a zbavujú sa oxidu uhličitého. Väčšina druhov rastlín naopak spracúva pri procese fotosyntézy oxid uhličitý a produkuje kyslík.

[upraviť]Dýchacia sústava u ľudí a zvierat

U ľudí a ostatných cicavcov sú hlavnou časťou dýchacej sústavy pľúca. Dýchacia sústava je zodpovedná za prívod vzduchu do a von z pľúc počas dýchania, teda za výmenu plynov.

[upraviť]Zloženie a funkcia

Dýchaciu sústavu ľudí a zvierat môžeme rozdeliť na dve funkčne odlišné časti. Prvá, prívodná časť má za úlohu ohrev, zvlhčovanie a prečisťovanie vzduchu vstupujúceho do pľúc. Druhá, dýchacia časť, má za úlohu výmenu kyslíka a oxidu uhličitého medzi krvou a vzduchom. K ďalším dôležitým funkciám patrí udržiavanie rovnováhy vnútorného prostredia (pH), a vydávanie zvukov (u človeka tvorba reči).

• Prívodná časť
  • nosová dutina (lat. cavum nasi)
  • hrtan (lat. larynx)
  • priedušnica (lat. trachea)
  • prieduška (lat. bronchi)
  • priedušnička (lat. bronchioli)
• Dýchacia alebo respiračná časť (z (lat. spyro = dýchať)
  • pľúca (lat. pulmo
  • pľúcny mechúrik (lat. alveolusis)
• Ostatné časti
  • popľúcnica (lat. pleura pulmonalisatus, alebo visceralisikinis)
  •